Bloghttp://andreagalova.blog.sme.sk/rssblog.sme.skblog@sme.skskMá nás divadlo len zabávať? (andreagalova)Dnes mi v hlave nehrá žiadna hudba. Bola som v divadle a som rozhorčená. Rozhorčená zo správania divákov, z plytkosti ich reakcií. A asi som tak trochu nahnevaná aj na stav bratislavského divadelníctva, ponúkaný repertoár a spôsob hereckého uchopenia postáv.Sun, 15 Jan 2012 00:10:25 +0100http://andreagalova.blog.sme.sk/c/286168/Ma-nas-divadlo-len-zabavat.html?ref=rssJesenná láska (andreagalova)Je november. Podchvíľou na človeka dolieha jesenná melanchólia a úzkosť. Ako každý rok, aj teraz dúfam, že mi hudba vyplní priestor môjho života a nakreslí do duše plamene v kozube a horúci čaj a teplo deky, v ktorej sa šťastne utopím presvedčená, že svet je krásny a útulný. Tak si púšťam Feist, ktorej hlas ma takmer pohltí, keď ju náhle vystrieda Jamie Woon, aby som sa usmiala na svet. Páni, ktorých bolo jedenásť ma rozveselia a hneď nato niekde za dedinou rozosmutnia. Vôňa a chuť zázvorového čaju mi rozprúdi krv v žilách a Tomáš Klus mi veselo brnká o Marii. A hovorí o tom, čo vie, akí sme, ako to chodí. Keď zrazu zaznie: Uprostred věty se zastavil čas, už nikdo neposlouchá... To čo bol za nápad, toto si púšťať?!Sun, 13 Nov 2011 19:09:45 +0100http://andreagalova.blog.sme.sk/c/280518/Jesenna-laska.html?ref=rssMuž v mojom živote I. (andreagalova)Dan Bárta mi tu pokojne ukladá tón k tónu a dotvára nádhernú atmosféru upršanej jesene. Pozerám naňho, ako prstami, rukou a pohybom tela hľadá správnu výšku a farbu tónu. A zároveň jeho charizma neomylne našla tú správnu strunu v mojom vnútri, aby sa tá citlivo rozochvela. Je to muž, ktorého by sme vedeli obdivovať. Má v sebe silu, ktorú chceme nájsť vo svojom partnerovi. Vidím ho len zdiaľky, ja viem. Ale keď sa pozriete vedľa seba, a tam stojí muž, ktorého si vážite, je ľahké milovať ho, vzhliadať k nemu, starať sa o neho.Wed, 12 Oct 2011 21:12:09 +0200http://andreagalova.blog.sme.sk/c/277713/Muz-v-mojom-zivote-I.html?ref=rssŽeny s príbehom - Amy a ja (andreagalova)Áno, som žena s príbehom. Mám už na to nárok. Ale dá sa môj príbeh porovnať s tým, ktorý prežila Amy? Pozerám do jedného z mnohých článkov o jej (ne)čakanej smrti. Vraj ročník 1983. My sme sa vtedy presťahovali s rodičmi do nového domu, ktorý stavali tri roky a ďalších dvadsaťosem ho neustále prerábajú. Vedela som už, ako sa u nás hovorí, jesť piť a spať po slovensky aj po maďarsky. Začala som chodiť do školy a chodila som tam ešte v roku 2008, hoci už posledné roky na druhej strane barikády. Takže mám pred tou šťúplou babou s veľkým talentom mierny náskok. Náskok v čase. V inom priestore mohla patriť k mojim študentom. Tesne, ale mohla.Mon, 25 Jul 2011 19:26:27 +0200http://andreagalova.blog.sme.sk/c/271471/Zeny-s-pribehom-Amy-a-ja.html?ref=rssPortishead - môj osobný headliner (andreagalova) Splnil sa mi sen. Stojím v dave ľudí, horúci deň bez sprchy, staviam sa na špičky, len aby som pri mojej výške niečo videla... Akokoľvek to znie absurdne, naozaj sa mi teraz plní jeden z mojich veľkých snov. Som na koncerte skupiny Portishead. Clivý, takmer zlomený ženský hlas sa mi prediera rovno do srdca a bez zbytočných úvodov, ďakovačiek a lacného vtierania sa publiku ma ovláda celú, tak ako sa tam tlačím, spotená, unavená, s vytreštenými očami. Viem, že tento koncert neúčinkuje na všetkých rovnako. Viem to, pripúšťam to. Od niekoho sa depresívna hudba z pódia odrazí bez stopy, aby opäť dopadla na tých, pre ktorých je v nej oveľa viac, ako len tóny, zvuky, jednoduchosť prejavu.Mon, 11 Jul 2011 23:29:26 +0200http://andreagalova.blog.sme.sk/c/270407/Portishead-moj-osobny-headliner.html?ref=rss